Rozjímanie nad ikonou

Ikony

Slovo ikona znamená jednoducho „obraz“. Ide o spôsob, akým východní kresťania prezentujú náboženské subjekty, ako sú Najsvätejšia Trojica, Kristus, Panna Mária alebo niektorý svätý. Sú štylizované a odlišujú sa od západných obrazov Panny Márie, maľovaných skvelými umelcami, ako boli Murillo, Rafael a mnohí ďalší. Ikony písali väčšinou neznámi mnísi v atmosfére naplnenej modlitbou a pokáním. Svojimi ikonami, ktoré sú väčšmi kázňami než obrazmi, sa usilovali vyjadriť plody vlastnej modlitby a rozjímania nad veľkými a vznešenými tajomstvami viery. Každému, kto rozjímal nad ikonou, tak chceli pomôcť v prehlbovaní jeho viery a kontemplácie.

Všetko, čo ikona zobrazuje, má svoj zmysel a symbol – výraz tváre postáv, odev, farby, pozadie. Ikonopisec sa v divákovi snaží vyvolať posvätnú bázeň a úctu voči niečomu božskému a mystickému.

Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí k typu alebo skupine ikon známych pod názvom Hodegetria (čo znamená tá, ktorá ukazuje cestu) alebo Panna bolestná. Legenda hovorí, že ikonu napísal svätý Lukáš, no originál sa stratil. Podľa tradície každá ikona rozpráva svoj príbeh o Ježišovom umučení.

Mária drží dieťa na ľavom predlaktí. Anjeli nesú nástroje Kristovho umučenia. Mária nehľadí na svoje dieťa, ale upiera zarmútený a prosebný pohľad na toho, kto sa na obraz pozerá.

Skôr, než začneme kontemplovať detaily ikony Matky ustavičnej pomoci, pokúsme sa celkovým pohľadom na tento obraz porozumieť posolstvu o tajomstve spásy.

Ikona ako celok

Čo vidíš pri pohľade na ikonu? Vidíš Máriu, Božiu Matku, a jej dieťa, Ježiša Krista. Ich totožnosť potvrdzuje samotná ikona. V pravom a ľavom hornom rohu ikony sú písmená M P a Ɵ Y, čo sú prvé a posledné písmená gréckeho slovného spojenia Božia Matka. Napravo od hlavy dieťaťa sa nachádzajú písmená I C a X C, čo je grécka skratka mena Ježiš Kristus. Mária je však zároveň aj Matkou všetkých veriacich, čo je úloha, ktorou ju poveril jej syn, keď zomieral na kríži. Svojho syna drží na ľavom predlaktí a on sa oboma rukami pridŕža jej pravej dlane. Mária jeho ruky neobomkýna svojimi prstami, ale ukazuje nimi priamo na Ježiša ako na cestu spásy (cesta, Hodegetria). Jej dieťa vydesila hrozná vidina; od matky otáča hlavu k dvom anjelom, nesúcim nástroje jeho umučenia. V hrôze sa k nej túli, až sa mu uvoľňuje sandálik z pravej nohy. Mária sa nepozerá na svoje dieťa, pozerá sa na nás. Má smutné oči a prosebný pohľad, akoby hovorila: „Hľa, môj syn!“ A celá ikona vyjadruje: „Hľa, tvoja matka!“

Pozeraj sa na ňu dlhšie a pozornejšie a pomaly ju absorbuj do svojho vedomia.

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, keď si svojho prvorodeného prišla predstaviť Pánovi do chrámu, počula si, ako o ňom Simeon prorokuje, že pohne srdcami mnohých ľudí, že mnoho ďalších mu bude odporovať a že tvoju vlastnú dušu prenikne meč. Ktorá matka by chcela počúvať takéto proroctvo? A Simeonove prorocké slová sa začali ihneď napĺňať.

Určite nepotešilo teba ani Jozefa, že Herodes dal kvôli tvojmu dieťaťu pozabíjať polovicu betlehemských detí alebo že ste museli utekať do cudzej krajiny, aby ste unikli z jeho pazúrov. Počas synovho verejného pôsobenia si musela znovu a znovu opakovať: „Nech sa stane Božia vôľa!“ – keď opúšťal domov s rôznorodou skupinou svojich nasledovníkov vrátane mýtnika, najmenej jedného teroristu, rybárov a ľudí, ktorí nemali žiadne vzdelanie; alebo keď ho chceli vaši vlastní susedia zhodiť zo zrázu; alebo keď ho nazvali pijanom, hriešnikom a rúhačom, a keď ho umučili a pribili na kríž ako najhoršieho zločinca.

Matka ustavičnej pomoci, ty si trpela so svojím synom a tvoj syn trpel pre mňa. Pros za mňa, aby mi odpustil a aby som odteraz už bez hriechu kráčal s mojím Pánom a Bohom. Amen.

Máriina tvár

Po rozjímaní nad ikonou ako celkom sa vrátime k podrobnejšiemu skúmaniu Máriinej tváre. Čo vidíme? Mária sa nehnevá. Nič nám nevyčíta. Je len smutná. Nevýslovne smutná. Jej medovo sfarbené oči mandľového tvaru pod jemným obočím sú pokojné a vyrovnané; avšak tak veľmi smutné, až to láme srdce.

Keď archanjelovi Gabrielovi povedala „áno“, netušila, kam ju až jej fiat, jej „áno“, dovedie. S každou novou krízou, od strateného Ježiša v Jeruzaleme až po jeho ukrutnú smrť na kríži, musela siahať čoraz hlbšie po ďalšie fiat, ďalšie „áno“, Božej vôli. Ako prvá, ktorá „počúvala Božie slovo a zachovávala ho“, bola zároveň aj prvou a najlepšou učeníčkou svojho syna. Aj keď nerozumela všetkému, čo Ježiš robil, nikdy mu neodporovala ako zákonníci a farizeji. Nikdy ho nezaprela ani neopustila ako ostatní učeníci. Vyšla s ním v jeho potupe až na Kalváriu a zostala s ním až do konca.

Máriina tvár na ikone v sebe sústreďuje mučivú úzkosť celého jej života. Vyžaruje však ešte niečo. Hľadí na nás a smúti spolu s nami. Vníma náš strach, naše obavy, našu bolesť, našu osamelosť a hovorí: „Chápem ťa a rozumiem ti; chcem ti pomôcť. Je to moje poslanie, moja úloha. Som Matka ustavičnej pomoci. Dôveruj mi!“

Opäť v tichosti kontempluj Máriinu tvár. Dovoľ jej nazrieť do svojich myšlienok, do svojej duše. Nenechaj si nič pre seba. Je predsa tvoja Matka.

Modlitba

Na Veľký piatok pri rozjímaní o umučení tvojho syna vždy znie Jeremiášov nárek: „Pozrite sa a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja!“ (1, 12). Dnes, keď kontemplujem tvoju zármutkom poznačenú tvár, myslím na teba a pýtam sa: „Existuje bolesť ako tvoja?“ Existuje väčšia bolesť ako bolesť matky?

Kto pochopí bolesť matky, ktorá drží na rukách svoje mŕtve dieťa: malé dievčatko, ktoré jej zobrala rakovina... syna, ktorý sa utopil pri člnkovaní... dieťa, čo jej zabil opitý šofér... zdrogovaného tínedžera... mladíka, čo práve spáchal samovraždu... jediné dieťa, ktoré jej ukrižovali ako zločinca? Kto pochopí bolesť matky?

Matka Mária, kto pochopí tvoju bolesť?

Ó, Matka ustavičnej pomoci, porúčam tvojmu milosrdnému a súcitnému srdcu všetky matky a otcov, ale najmä tých, ktorým smrť dieťaťa zlomila srdce. V ich mene ťa prosím, obetuj svojmu synovi slzy, ktoré si preliala na Kalvárii, a vypros im uzdravenie a pokoj. Aj každému z nás vypros srdce, aké máš ty; srdce plné viery a milosrdenstva, aby sme prinášali útechu a nádej všetkým, ktorých trápi bolesť a žiaľ.

Matka bolestná, oroduj za nás.

Máriine ruky

Ruky matky sú určite to najkrajšie na svete. Nežne v nich drží dieťatko už od jeho prvého nádychu. Pomáha mu pri prvých krôčikoch. Vymieňa mu plienky a perie oblečenie. Drhne, zametá, varí, pečie. Dvíha ho, keď spadne, a pevne si ho pritúli, keď sa bojí. Zotrie mu špinu z líčka, tlieska mu a povzbudzuje ho v jeho úsilí niečo dokázať.

Teraz si Máriine ruky všimni dôkladnejšie. Nie sú vymanikúrované ako ruky hollywoodskej krásky. Nepoznajú jemný šmirgľový pilníček, ani lak na nechty. Mária má ruky so štíhlymi, gracióznymi prstami, no sú to zároveň aj ruky pracovitej matky. Jej silná ľavá ruka poskytuje dieťaťu pevnú oporu; pravú ruku necháva, aby sa jej mohol syn pridŕžať, keď ho vydesí pohľad na nástroje jeho umučenia.

Všimni si bližšie Máriine prsty. Neobomknú synovu ruku, ostanú otvorené a ukazujú priamo na neho, akoby nám Mária pripomínala to, čo hovorila už v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie,“ môj syn je vaša cesta. A hoci je Mária jeho matka, on je stále rovnako jej aj náš Pán a Spasiteľ.

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, viem, že si matka môjho Vykupiteľa a aj moja Matka. Neustále potrebujem tvoju pomoc. Denne k tebe vystieram ruky. Priveď ma, prosím, späť, ak ochabne moja viera. Priviň si ma k srdcu, keď stratím odvahu. Zas a znova mi pripomínaj nezištné utrpenie svojho syna, najmä keď ma lakomstvo alebo sebecké záujmy budú zvádzať zo správnej cesty a priveď ma späť na cestu sebadisciplíny a záujmu o druhých.

Raz sa ti stratil syn a ty si ho hľadala; aj ja môžem stratiť cestu a smer medzi rozporuplnými náboženskými učeniami a škandálmi dneška. Potom, prosím, príď, nájdi ma a priveď ma späť do bezpečia, aby som sa mohol spolu s tvojím synom Ježišom aj naďalej vzmáhať v múdrosti a poznaní.

Matka ustavičnej pomoci, buď mi navždy Matkou.

Dieťa Ježiš

Niektorí ľudia tvrdia, že na obraze Matky ustavičnej pomoci sa tváre matky a syna na seba ponášajú. O tomto však ikony nie sú. Ich cieľom nie je zobraziť pravú podobu človeka. Práve naopak, majú nás poučiť a napomenúť; ikony sú väčšmi kázňami než portrétmi.

Čomu nás dieťa z tejto ikony učí? Učí nás vykúpeniu skrze utrpenie. Ikonopisec zobrazuje Ježiša, ako odpočíva v náručí svojej matky, keď tu ho zrazu rozruší akási „vízia“ či nočná mora. Otáča hlavu k dvom anjelom, ktorí nesú v rukách nástroje jeho umučenia. Uprene na ne hľadí, pričom sa inštinktívne primkne bližšie k svojej matke a hľadá u nej ochranu. Celým telom sa od tohto výjavu odvracia, pravou nohou akoby zavadil o ľavú, čím sa mu uvoľnil sandálik a zostal visieť na šnúrke.

Aj uvoľnený sandálik azda predstavuje vzdialený symbol vykúpenia. V Knihe Rút totiž čítame zvláštnu vetu: „Od starodávna bolo v Izraeli zvykom, pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému...“ (4, 7). Ak niekto potrebuje ešte ďalší dôkaz na potvrdenie toho, čomu nás dieťa učí, nech sa dobre pozrie na svätožiaru okolo Ježišovej hlavy. Uvidí rozbiehajúce sa červené lúče v tvare kríža. Aj napriek silným náznakom utrpenia nejaví Ježišova tvár nijakú úzkosť; v bezpečnom náručí svojej matky sa cíti pokojný a vyrovnaný.

Napodobnime aj my Ježiša a vo svojich obavách a úzkostiach hľadajme útočisko v upokojujúcom náručí jeho matky, Matky ustavičnej pomoci.

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, predkladám ti dnes všetko utrpenie sveta – moje vlastné aj utrpenie všetkých ostatných. Odovzdávam ti dnes všetky svoje bolesti, úzkosti, svoj strach i pochybnosti.

(teraz ich môžeš vymenovať)

Predkladám ti aj modlitby a prosby mojich príbuzných a priateľov, tých, čo ma prosili o modlitbu, ako aj tých, za ktorých sa mám modliť a o ktorých viem, že potrebujú tvoju pomoc. Obzvlášť vkladám do tvojho nežného náručia trpiace deti celého sveta – tých jeden a pol milióna, ktoré denne zomrú od hladu, deti trpiace domácim zneužívaním, zničené násilím, alkoholom a drogami, deti infikované vírusom AIDS už v lone svojej matky, obete znásilnenia a nekonečné množstvo ďalších detí, z ktorých ty a tvoj syn poznáte každé jedno po mene. Nedovoľ, Matka, aby utrpenie tvojho syna vyšlo nazmar. Ukáž nám, čo máme robiť, aby sme ukončili túto hrôzu, a vypros nám u Ducha svojho syna silu robiť to, čo od nás očakávaš.

Matka ustavičnej pomoci, pomôž nám byť dobrými Božími deťmi.

Tvár dieťaťa

Čím dlhšie hľadím na tvár tohto dieťaťa, tým viac ma fascinuje. Nie je to tvár nemluvňaťa, ktoré matka poľahky udrží na rukách. Hoci má malé telo, tvár má ako staršie dieťa, ktoré už vie svoj výraz kontrolovať; má smutný a súcitný pohľad, ako aj jeho matka. Vysoké ustupujúce čelo, obrúbené gaštanovými vlasmi, poukazuje na vysokú inteligenciu dieťaťa, očividne vyššiu na jeho vek. Nikdy nezistíme, na čo tento chlapec s nezvyčajným pohľadom myslel. Bol napokon aj naozajstným človekom. Chodieval spolu s ostatnými chlapcami do školy v synagóge, hrával sa s nimi, skúšal chytať ryby, pomáhal svojmu pestúnovi v dielni a vyrábal si vlastné hračky, behal dnu a von z domu, pričom za sebou zabúdal zatvárať dvere, rozbíjal si kolená na štrkovitej ceste.

Na čo však myslel, keď sa modlieval s rodičmi alebo len tak osamote sedával? Mimochodom, aké otázky museli víriť v hlave len dvanásťročnému Ježišovi, keď nimi ohúril aj vážených učiteľov zákona v chráme, v ktorom sa „stratil“ pri púti do Jeruzalema? Učitelia žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami, najmä keď vzali do úvahy jeho mladosť. Panna Mária ho napomenula, no on jej odvetil: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ako tento inteligentný mladík zmýšľal?

Často premýšľam o tom, čo sa mohol Ježiš týchto učiteľov pýtať a ako s nimi diskutoval o odpovediach. Možno to boli otázky o tom, ako učitelia zákona chápu Boha, jeho Otca. Alebo o tom, kedy príde Mesiáš, aké bude jeho kráľovstvo. A čo Izaiášovo proroctvo o baránkovi, vedenom na zabitie, alebo množstvo iných vecí zo Starého zákona, ktoré chcel mladučký Ježiš prediskutovať s týmito múdrymi učiteľmi Izraela?

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, tvoj syn bol Božím Synom, ktorý sa stal človekom, ako sme my. Otec ti ho zveril a ty si sa oňho s materinskou láskou starala a pomáhala si mu vzmáhať sa v múdrosti, veku a milosti. Rozprávala si mu príbeh jeho národa – ako si ho Boh vyvolil a ako mu určil jedinečné poslanie. Bola si svedkom jeho prvých modlitieb a brávala si ho do synagógy, aby sa toho naučil ešte viac. Učila si ho 22. žalm: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil.“ A keď sa ho, umierajúc na kríži, začal Ježiš modliť, pokračovala si v ňom spolu so synom vo svojom srdci ďalej:

No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ak ho má rád.“
Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť.
Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila...
... jazyk sa mi lepí k hrtanu... (Žíznim.)
Prebodli mi ruky a nohy...
... delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós.

Keď si tento žalm zvykla recitovať s malým Ježišom, nikdy by si nepovedala, aký až priam zlovestne presný opis jeho hroznej smrti obsahuje.

Matka ustavičnej pomoci, pomôž mi prežívať vďačnosť za všetko, čo za mňa tvoj syn spolu s tebou vytrpel.

Archanjel Gabriel

Teraz rozjímajme o archanjelovi Gabrielovi. Je odetý v purpurovom rúchu a nachádza sa v pravom hornom rohu ikony. Meno Gabriel znamená „Boh je mocný“. Bol anjelom, ktorý zvestoval Zachariášovi narodenie Jána Krstiteľa (Lk 1, 11 – 20) a Márii počatie, narodenie a poslanie Ježiša (Lk 1, 26 – 38). Panne Márii o ňom povedal: „On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.“ Na našej ikone drží tento posol radosti v rukách kríž, ktorý bol symbolom potupy a hanby, a ak sa pozrieš pozornejšie, uvidíš pri päte kríža aj štyri klince.

Ani malý Ježiš, ani jeho matka by v reálnom živote nemohli predvídať Ježišovo ukrižovanie na Kalvárii. Žili však v rímskej kolónii, kde boli často svedkami tohto hrôzostrašného spôsobu popravy. Anjel prichádza z iného sveta, na pozadí nebeskej zlatej; z neba, kde prítomnosť a budúcnosť sú jedno. Gabriel neočakáva hroznú udalosť, ktorá sa má v budúcnosti stať. On už „žije“ v dňoch po vzkriesení. Nástroje Pánovho umučenia nesie so zjavnou úctou. Všimni si, ako ich chráni svojimi dlhými rukávmi. Alebo je to závoj, podobný tomu, ktorým kňaz chráni a zároveň si uctieva Najsvätejšiu sviatosť v monštrancii?

Kríž a klince sú trofejou Kristovho víťazstva nad hriechom a nad smrťou; sú symbolmi jeho zmŕtvychvstania. Na pravoslávnych krížoch je vždy napísané: „Klaniame sa tvojmu krížu a velebíme tvoje zmŕtvychvstanie.“

Kontemplujme obraz, ktorý máme pred sebou, a opakujme spolu s archanjelom Gabrielom: „Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.“

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, nevieme, kam nás to zavedie, keď povieme „áno“ nášmu povolaniu v živote. Odvahu nám dodáva tvoj príklad. Archanjel Gabriel nám pripomína, že aj napriek tomu, že sa tvoja radosť zo zvestovania premenila na žiaľ na Kalvárii, nezradila si svoju vieru, aj keď tento žiaľ lámal tvoje materinské srdce. Niekedy je to tak aj s nami, aj naša očakávaná radosť sa zmení na žiaľ: keď sa z talentovaného dieťaťa stane narkoman alebo kriminálnik, keď nás choroba oberie o sľubnú kariéru, keď po nehode ostaneme postihnutí alebo keď nás finančná kríza olúpi o našu prácu, domov, istoty.

Nech nás čokoľvek postihne, pomôž nám, Mária, nestratiť srdce, ale zostať vernými vo viere a vo svojom žiali a zármutku sa zjednotiť s tebou a s tvojím synom, mať podiel na dobrodení jeho zmŕtvychvstania a žiť s tebou navždy a naveky. Amen.

Archanjel Michal

Archanjel Michal sa v judeo-kresťanskej tradícii teší veľkej úcte. Jeho meno znamená „kto je ako Boh“. V Knihe proroka Daniela vystupuje ako nebeské knieža, ktoré ochráni Židov pred Peržanmi (10, 21). V Knihe Zjavenia svätého apoštola Jána (12, 7) je vodcom dobrých anjelov v boji proti drakovi (satanovi) a jeho anjelom. V našej katolíckej liturgii je archanjel Michal ochrancom Cirkvi a tým, ktorý privádza duše zomrelých do neba.

Na ikone je odetý v červenom rúchu a v zelenom plášti, ktorý mu zahaľuje aj ruky. V nich drží ďalšie nástroje Pánovho umučenia: nádobu s octom, kopiju vojaka a trstinu s nastoknutou špongiou. Nesie ich s rovnako hlbokou úctou ako archanjel Gabriel, pretože sú to symboly Kristovho víťazstva a našej spásy. Aj napriek starovekej histórii sú tváre archanjelov Michala a Gabriela mladé, naznačujúce ich duchovnú existenciu nepoznačenú vekom. Michal starostlivo chráni dieťa Ježiša a jeho matku. Aj my sa môžeme naňho spoľahnúť, že obráni Cirkev proti všetkým jej vnútorným aj vonkajším nepriateľom.

Modlitba

Ó, Matka ustavičnej pomoci a Matka Cirkvi, tvoj syn nám zveril radostnú zvesť evanjelia, za ktorú dal svoj život. O tvojom synovi pochybovali a prenasledovali ho; dnes stojí Cirkev tvárou v tvár posmechu a prenasledovaniu nielen zvonka, ale aj zvnútra. Nehodní pastieri oslabujú morálnu autoritu Cirkvi; pokornú službu núdznym niekedy nahradí pýcha a povýšenectvo; tam, kde poznanie a viera vo vykupiteľské poslanie lásky tvojho syna prekvitali, rýchlo sa vytrácajú; v nepriateľsky naladených krajinách čelia naši bratia a sestry v Kristovi zjavnému prenasledovaniu; dobro, o ktoré sa usilujeme, svet ignoruje a bagatelizuje.

Prosíme, aby sa archanjel Michal, ktorému je zverená ochrana Cirkvi, stal aj naším ochrancom proti zlu a nástrahám tých, čo ničia vykupiteľské poslanie tvojho syna. Nech na jeho prosby Pán ochráni Svätého Otca proti tým, ktorí mu chcú ublížiť alebo ho zdiskreditovať. Kiežby dobro, o ktoré sa všetci usilujeme, rástlo a prosperovalo; kiežby hriech a nenásytnosť ustúpili a zanikli; kiežby prišlo Božie kráľovstvo a uskutočnila sa Otcova vôľa na nebi i na zemi. Amen.

Hviezda na Máriinom čele

Venujme teraz pozornosť Máriinej tvári. Na časti tmavomodrého plášťa, ktorá pokrýva Máriino čelo, sa nachádza osemramenná hviezda a naľavo od nej menšia hviezda v tvare kríža. „Hviezda morská“ a „Hviezda ranná“ sú osvedčené a veľmi obľúbené oslovenia pre Pannu Máriu. Známy hymnus Ave maris stella (Zdravasʼ, Hviezda morská!) pochádza z deviateho storočia. „Hviezda ranná“ je oslovenie, najlepšie vystihujúce úlohu, ktorú zohráva Mária v živote človeka.

Podobne ako hviezda, ktorá priviedla mudrcov k Márii a k dieťaťu v jasličkách, privádza aj Mária ako Hviezda ranná množstvo stratených duší z temnoty hriechu a neviery k svojmu synovi, ktorý je svetlom sveta.

Na sviatky Panny Márie zaviedla Cirkev do liturgie dva známe texty z Písma: „Kto je tá, čo vychádza ako ranná zora, krásna ako mesiac, čistá ako slnko?“ (Pies 6, 10) a text zo Zjavenia svätého apoštola Jána (12, 1): „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ V tejto časti Písma sa opisuje, ako sa satan (drak) pokúša zničiť ženu a jej dieťa, Boh ich však zachraňuje a archanjel Michal poráža satana. Týmto textom sa pri písaní svojho nádherného hymnu inšpiroval aj anglikánsky pastor F. W. Wetherell:

„Nepoškvrnená Mária, hviezda rána:
vyvolená už pred stvorením sveta,
vyvolená privodiť vo svetle úsvitu
záhubu hadovi a zachrániť človeka.“

Hviezda na Máriinom čele nám pripomína, že Mária porodila Ježiša, ktorý je svetlo sveta; že ona sama je Hviezda ranná, ktorá osvecuje cestu svojmu synovi, a že je Hviezda morská, ktorá zachraňuje nespočetné množstvo búrkou zmietaných hriešnikov pred stroskotaním. Mária je Matka ustavičnej pomoci.

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, z celého srdca sa pripájame k refrénu predchádzajúceho hymnu:

„Keď nariekame, skláňaš sa k nám zo svojho trónu;
pohliadni, Matka, na túto zem, po ktorej si aj ty kráčala;
otvor svoju náruč všetkým nám, žijúcim i zomierajúcim,
Mária Nepoškvrnená, Božia Matka.“

Počula si, ako sa tvoj syn večer pred svojou smrťou neprestajne modlil a prosil, aby tí, čo ho nasledujú, boli jedno, ako sú jedno on a jeho Otec. Aj my ťa teraz, Hviezda ranná, úpenlivo prosíme, osvecuj cestu všetkým kresťanom, aby spoločne kráčali v jednote a láske.

„Pomôž nám pociťovať neodbytný žiaľ nad našou neverou a nejednotnosťou. Vypros nám milosť úprimne rozpoznať a odvážne odmietnuť všetko, čo vnáša do našich vzájomných vzťahov ľahostajnosť, nevšímavosť, nedôveru, ba dokonca skrývané nepriateľstvo.

Umožni nám navzájom sa stretávať v Kristovi, tvojom synovi. A daj, aby si modlitba za jednotu kresťanov našla trvalé miesto v našich srdciach a na našich perách; za jednotu kresťanov, po akej túži tvoj syn a čo je napokon aj jeho vôľa. Amen.“

(prevzaté od: Paul Couturier)

Význam farieb Máriiných šiat: panenská matka

Mária má oblečené červené rúcho a na ňom tmavomodrý plášť. Za Kristových čias bola červená farbou panien a tmavomodrá farbou matiek. Farebná kombinácia Máriiných šiat ju teda vyzdvihuje ako panenskú matku. Titul „Panenská Matka“ zdôrazňuje hlavné tajomstvo kresťanskej viery, že Kristus má jediného Otca, ktorý je na nebesiach, je teda pravým Bohom, a zároveň má pozemskú matku, je teda aj pravým človekom. Aj v našom Vyznaní viery sa hovorí, že Ježiš „sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny“. O Máriinom panenstve sa zmieňujú už spisy cirkevných otcov z druhého storočia, ako bol napríklad aj svätý Ignác Antiochijský, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v roku 110. Tento titul pochádza z Matúšovho a Lukášovho evanjelia. A nie je to len čestný titul, je to fakt: Mária bola prostrednicou, pomocou ktorej Boh „prepašoval“ svojho Syna na tento svet. A tak keď ikonopisec použil na zafarbenie Máriiných šiat červenú a tmavomodrú farbu, mal v úmysle upevniť učenie Cirkvi, ako aj vieru všetkých verných.

Modlitba

Ó, Panenská Matka ustavičnej pomoci, prosím ťa dnes za všetky matky a všetkých otcov, ktorí majú to úžasné privilégium spolupracovať s Bohom na stvorení nového života. Bdej nad nimi a veď ich v starostlivosti o fyzické a duchovné potreby ich detí. Nech ich vzájomná láska každým dňom mocnie a ich viera nech sa prehlbuje, aby boli pre svoje deti dobrým príkladom a svetlom na ich ceste životom.

Prosím aj za mnohých mužov a ženy, ktorí sa inšpirovaní tvojím príkladom venujú zasvätenému životu v panenstve a celibáte pre dobro Božieho kráľovstva. Vzdali sa intimity manželského života, aby sa s nerozdeleným srdcom venovali šíreniu evanjelia, vzdelávaniu, výchove a uzdravovaniu trpiaceho ľudstva, ktoré ti tvoj syn zveril do opatery na Kalvárii. Vypros odpustenie tým, ktorí ochabujú vo svojich záväzkoch a spolu s nami pros, aby Boh poslal robotníkov na svoju žatvu.

Sprevádzaj nás, Matka ustavičnej pomoci, na ceste nášho života, až kým neprídeme do nebeského kráľovstva, kde sa už nikto nežení ani nevydáva a kde nás všetkých Otcova láska premení na oslávené telo tvojho božského syna.

„Ó, milostivá a nad všetky pobožná, ó, presladká Panna, Matka Božia Mária... Oroduj za nás svätá Božia Rodička, aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.“

Sú postavy na obraze korunované?

Koncom šestnásteho storočia sa začalo praktizovať korunovanie obrazov Najsvätejšej Panny. Mariánske obrazy dosť často korunoval sám pápež alebo ním poverený biskupský delegát. Považovalo sa to za veľmi sugestívny spôsob vyjadrenia úcty a dôstojnosti Panne Márii, Božej Matke.

Korunovácia prebiehala podľa zvláštneho liturgického obradu – obradu korunovácie. Pripojili sa však k nemu isté pravidlá: „Mali by sa korunovať iba obrazy, ku ktorým prichádzajú veriaci s naozaj úprimnou dôverou v Matku Pána; ktoré sa tešia veľkej úcte a ktoré sústreďujú pozornosť na skutočné a pravé liturgické uctievanie (kult) a na náboženský život. Dostatočne dlhý čas pred slávnostným obradom treba veriacich oboznámiť s jeho zmyslom a čisto náboženskou podstatou... Koruna... má byť vyrobená z materiálu, ktorý symbolizuje výnimočnú dôstojnosť Presvätej Panny.“ V inštrukciách sa uvádza, že koruna má byť jednoduchá a nemá vyjadrovať „bohatstvo“. (Korunovačný obrad; voľný preklad)

Prečo korunovať Máriu?

Dôvod jasne vyplýva z Korunovačného obradu: Mária je matkou Božieho Syna, ktorý je mesiášskym kráľom. Je matkou Krista, vteleného Slova. „On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 32 – 33).

Mária je dokonalou nasledovníčkou Krista, ktorá mu zostáva verná až do konca, až do jeho smrti na kríži. Nepochybne teda zvíťazila a získala „veniec spravodlivosti“ (pozri 2 Tim 4, 8), „veniec života“ (pozri Jak 1, 12; Zjv 2, 10) a „veniec slávy“ (pozri 1 Pt 5, 4), ktorý je prisľúbený tým, ktorí nasledujú Krista.

Korunovácia našej Matky ustavičnej pomoci

V sobotu 23. júna 1867 splnila ikona Matky ustavičnej pomoci všetky spomínané kritériá na korunováciu. Uskutočnil ju dekan Vatikánskej kapituly. Na hlavy Márie a Ježiša umiestnili koruny zo zlata a vzácnych kameňov. Časom pribúdalo do koruny ešte viac týchto kameňov, drahokam vsadili aj do hviezdy na Máriinom čele a horný lem Máriinho červeného rúcha ozdobili diamantovým pásikom s jedným veľkým diamantom uprostred a s ôsmimi menšími z každej strany. Kópie obrazu sa šírili po celom svete a v každom kostole alebo kaplnke, kam sa obraz dostal, sa snažili napodobniť, čo urobili v Ríme, a ozdobovali obraz drahými kameňmi. To už však nemalo takmer nič spoločné s odporúčaním Korunovačného obradu, aby koruna bola jednoduchá a aby nevyjadrovala „bohatstvo“.

Koruny už teraz na ikone nie sú, nie však zo spomínaných dôvodov. Keď v roku 1994 ikonu vo Vatikáne reštaurovali, zistilo sa, že klinčeky, použité na prichytenie korún a drahokamov, poškodili drevo, na ktorom je ikona napísaná. Preto ich už po zreštaurovaní obrazu naspäť neumiestnili. Sú ukryté v bezpečnom trezore v budove generalátu redemptoristov v Ríme. A my máme ikonu opäť takú, akú ju jej autor ikonopisec pôvodne zamýšľal zhotoviť.

Ak teda máte doma kópiu ikony spred roku 1994, je takmer isté, že Mária a Ježiš budú na nej korunovaní. Teraz už viete prečo.

Modlitba

Matka ustavičnej pomoci, tvoj syn pred Pilátom vyhlásil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Jeho kráľovstvo je totiž kráľovstvom lásky a odpustenia, pokoja a zmierenia. Je to kráľovstvo „naruby“, kde poslední budú prvými a prví poslednými; kde vysokí hodnostári musia byť služobníkmi všetkých, práve tak ako sám náš Pán a Majster, ktorý sa stal služobníkom svojich apoštolov a dal za nich svoj život. Korunu mal z tŕňov a trónom mu bol kríž.

Tvoja koruna, milá naša Matka, nie je korunou zo zlata a striebra, ale korunou lásky a milosrdenstva. Tvojimi drahokamami sú chudobní a chorí, hladní a pokorní. Meditáciou nad touto posvätnou ikonou ťa čoraz lepšie spoznávame ako Matku ustavičnej pomoci a ako Matku bolestnú.

Ó, Mária, pomáhaj nám v našich životných skúškach a sklamaniach. Pomôž nám, aby sme v nich „neprehrali“ svoje srdce. Kiežby sme sa vždy radovali, že s tebou a s tvojím synom môžeme spoločne čeliť všetkým nástrahám života. Amen.

Iný uhol pohľadu

Španielsky redemptorista páter Fabriciano Ferrero napísal výbornú knihu s názvom Príbeh ikony. Naznačuje v nej, že ikona Matky ustavičnej pomoci bola napísaná tak, aby sme ju čo najlepšie pochopili pri pohľade mierne zľava. Čo sa vtedy udeje? Mária na nás hľadí uprenejšie. V uhlopriečnej línii s krížom (obrázok na protiľahlej strane) nás upútajú tri určujúce prvky ikony: ruky Márie a Ježiša, Máriine prsty ukazujúce na dieťa a pohľad dieťaťa cez ľavé plece na archanjela Gabriela, ktorý nesie nástroje umučenia.

Prostredníctvom archanjela Gabriela autor ďalej naznačuje spojenie medzi zvestovaním a zavŕšením Ježišovho života na Kalvárii. Pri zvestovaní anjel Márii povedal, že sa má stať matkou Mesiáša: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Ten istý anjel teraz nesie kríž a klince – nástroje, skrze ktoré k nám prišla spása. A počujeme, ako Ježiš dáva svojej vernej matke novú úlohu – do jej materinskej starostlivosti a prosieb porúča všetky Božie deti. „Keď Ježiš uzrel matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke ‚Žena, hľa, tvoj syn!‘“ (Jn 19, 26).

Modlitba

Ó, Matka ustavičnej pomoci, s vďačným srdcom sa pripájame k tebe, keď ďakuješ Bohu za všetky veľké dobrodenia, ktoré nám preukazuje, najmä za to, že nám ako Vykupiteľa daroval Ježiša, svojho Syna.

Ó, Bože, Stvoriteľ náš, ďakujem ti za dar života a za všetky dary prírody, za moje zmysly, schopnosti, talenty a zručnosť. Ďakujem ti, že si ma stvoril na svoj obraz a podobu a že si nám daroval túto krásnu zem, aby sme ju užívali, zveľaďovali, rešpektovali a chránili. Ďakujem, že mi napriek všetkým mojim nedostatkom a zlyhaniam aj naďalej preukazuješ svoju lásku, najmä pri eucharistickom stole.

A ďakujem ti, milosrdný Otče, že si nám dal Máriu, Matku svojho Syna, za Matku ustavičnej pomoci. Zo srdca ti ďakujem za všetky dobrodenia, ktorými ma na jej príhovor požehnávaš. Daj, Bože, aby ma všetky doteraz obsiahnuté dobrodenia inšpirovali k ešte väčšej dôvere v tvoje láskavé milosrdenstvo a v neustálu pomoc našej Matky ustavičnej pomoci. Amen.